Pôvod Kamagry je v skutočnosti príbehom, ktorý môže pomôcť vynájsť aj ďalšie nové lieky

Malá modrá pilulka by zrejme nikdy neuzrela svetlo sveta, nebyť jednej poctivej zdravotnej sestry.

Viagra (Kamagra), liek na erektilnú dysfunkciu od spoločnosti Pfizer, sa dostal na trh v roku 1998. Za 20 rokov sa stala prítomnou doslova všade: podľa hovorcu spoločnosti Pfizer si ho kúpilo 62 miliónov mužov na celom svete. Americká armáda naň vynakladá 41,6 milióna dolárov ročne a od roku 2012 naň USA, Mexiko a Kanada vynaložili približne 1,4 miliardy dolárov za každý jeden rok (aj keď sa predpokladá, že tieto čísla v najbližších rokoch poklesnú, keďže patent Pfizeru na tento liek vypršal v roku 2020

Napriek tomu, aký je tento liek v súčasnosti populárny, v skutočnosti ho vedci nikdy nechceli vynájsť zámerne. Sildenafil, účinná látka lieku Viagra a Kamagra, bol pôvodne vyvinutá na liečbu kardiovaskulárnych problémov. Cieľom bolo rozšíriť krvné cievy srdca blokovaním konkrétneho proteínu nazývaného PDE-5. V testoch na zvieratách to fungovalo celkom dobre: vedci dokázali nájsť dôkazy, že látka bráni PDE-5 a u zvierat neboli sledované žiadne zjavné negatívne vedľajšie účinky. Na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia bol sildenafil zaradený do prvej klinickej štúdie s cieľom otestovať, či ľudia dokážu tolerovať túto novú zlúčeninu.

Všetko sa zdalo byť v poriadku – až na jednu zvláštnu vec, ktorá bola pozorovaná u mužov prihlásených do štúdie. „Keď ich išli sestry skontrolovať zistili, že mnoho z nich leží na bruchu“, uviedol John LaMattina, ktorý bol vedúcim výskumu a vývoja v spoločnosti Pfizer, keď tento výskum prebiehal, v epizóde podcastu STAT Signal Podcast (pretočte si na čas 7:15).  „Veľmi pozorná sestra to nahlásila a uviedla, že muži boli v rozpakoch [pretože] mali erekciu.“ Ukázalo sa, že dilatovanie ciev tak nenastalo pri srdci, ako bolo zamýšľané, ale skôr v penise (rozšírenie ciev je súčasťou procesu, ktorý vedie k erekcii).

Sildenafil teda účinkoval – ale v nesprávnej časti tela. A tak sa zrodila slávna “tabletka na potenciu”.

Viagra bola schválená americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv na použitie ako liek na liečbu erektilnej dysfunkcie v roku 1998. Asi o desať rokov neskôr vedci spustili nové klinické skúšky, aby zistili, či môže byť využitá aj ako liek na srdce, ako sa pôvodne predpokladalo. V roku 2005 FDA schválila rovnakú zlúčeninu pre srdcové choroby nazývané pľúcna arteriálna hypertenzia, ktoré obmedzujú prietok krvi do pľúc a postihujú mužov aj ženy. Liek, vďaka ktorému Viagra / Kamagra funguje, sa teraz predáva aj pod názvom Revatio, a je určený na liečbu pľúcnej artériovej hypertenzie.

To nie je až také abnormálne. Vedci vedia, ako fungujú jednotlivé časti tela, ale ako spolupracujú všetky telesné systémy, je stále záhadou. Pri jednotlivých príležitostiach to znamená, že vedci pokojne aj zistia, že liek funguje, ale nepochopia, ako presne – a to znamená, že sa vždy objaví aj možnosť využitia starých liekov.

Nedávno rozsiahla klinická štúdia zistila, že kanakinumab (Ilaris), liek používaný na liečbu jednej formy artritídy, ktorý bol vyrobený spoločnosťou Novartis, by sa mohol použiť aj na liečbu srdcových chorôb potom, ako vedci pochopili, že v druhom prípade môže hrať úlohu zápal. Predtým, v roku 2008, bola zlúčenina bimatoprost (Lumigen), ktorú vyrobila spoločnosť Allergan na liečbu vysokého očného tlaku, schválená na zvýšenie rastu mihalníc pod názvom Latisse až potom, čo ľudia, ktorí ju užívali, stále hlásili tento očarujúci vedľajší účinok. A zlúčenina finasterid bola prvýkrát použitá v lieku Proscar, vyrobenom spoločnosťou Merck, na liečbu opuchnutej prostaty, ale neskôr bol liek schválený na liečbu plešivosti pod názvom Propecia, keď pacienti uvádzali, že si po užití lieku všimli zmeny vo svojom poraste (niektorí ľudia užívajúci finasterid ale hlásili dosť hrozné vedľajšie účinky, v niektorých prípadoch dlhodobé).

Vo všetkých týchto prípadoch bol druhý spôsob využitia lieku zistený po tom, ako bol liek už nejaký čas na trhu. Keďže väčšia populácia užíva daný liek dlhší čas, existuje šanca, že budú odhalené nové vedľajšie účinky, ktoré sa neprejavili ani v najpokročilejšom štádiu troch klinických štúdií. Preto je dôležité nahlásiť všetky vedľajšie účinky – a nielen tie zlé – svojmu lekárovi, regulačným agentúram alebo dokonca samotným farmaceutickým spoločnostiam. Mohlo by to zlepšiť alebo dokonca zachrániť životy. Okrem toho je zrejmé, že stojí za to venovať čas výskumníkom, aby pokračovali v skúmaní lieku, ktorý už „funguje“ v prípade, že sa ukáže, že má aplikácie aj pre iné podmienky, ktoré vedci predtým nepoznali. Čím viac údajov, tým lepšie.

Napriek tomu, že objavovanie liekov zahŕňa veľa výskumu a vývoja, zahŕňa tiež ľahkosť a hľadanie neobvyklých detailov. Ak by táto sestra neoznámila reakcie účastníkov štúdie na sildenafil, svet by možno doteraz nemal Kamagru. Rovnaká symbióza náhody a ostražitosti by mohla odhaliť nové spôsoby použitia existujúcich liečebných postupov.